Rozhovor so Saškou z blogu “Double Trouble”

Myslím, že Sašku s rozkošnými dvojičkami Ninkou a Eliškou veľmi predstavovať netreba. Obsah jej blogu tvorí hlavne detská móda, zážitky s jej dievčatami, či témy z medicínskej oblasti, keďže Alexandra je lekárka. Na jej blogu nenájdete síce najnovšie trendy životného štýlu, ale za to poriadnu dávku nadhľadu a humoru. S úprimnosťou jej vlastnou mi odpovedala na všetky zvedavé otázky (nielen) ohľadne single rodičovstva.

Poďme do minulosti. Aké si mala pocity keď si sa dozvedela, že si tehotná a že budeš na dieťa sama?  Bála si sa ako to zvládneš? Mala si šok, keď si zistila, že dokonca čakáš dvojičky?

To je zaujímavá otázka. Nebála som sa, lebo som absolútne nevedela do čoho idem. Keď som zistila, že sú dve, tak som si práveže povedala, že keď už idem mať dieťa, tak to je jedno či jedno alebo dve. A ono to tak naozaj je. Neviem síce posúdiť, aké je mať jedno dieťa, ale veď už keď kŕmiš, prebaluješ a hladkáš, tak to proste spravíš dvakrát. Okrem toho ma to naučilo absolútne neriešiť blbosti, ktoré si môžu dovoliť riešiť mamy jedného dieťaťa. Zjedli zo zeme? No a čo, budú mať imunitu. Nechcú jesť? Dostanú mlieko. Nudia sa? Ich problém.

Ako si zvládala začiatky sama s malými bábätkami? Mal Ti kto pomôcť?

Jasné, ja mám veľkú a dobrú rodinu, nemenila by som za nič. Ony ale boli úplne skvelé bábätká, až na občasné koliky pekne spali, jedli. Nikdy neplakali nejako bezdôvodne, samé si dosť vystačili aj vystačia. A

Dievčatá krásne obliekaš, cestujete.. V spoločnosti stále panuje názor, že slobodná matka nemá veľa financií.. Ako to finančne zvládaš?

Tak, že pracujem. Pracovala som stále, aj z pôrodnice, aj počas celej materskej, mala som dve práce. Našťastie obe som mohla robiť z domu a týmpádom som im obetovala každú voľnú chvíľu, často na úkor spánku alebo času na domácnosť, či pre seba. Knihu som nečítala od narodenia dievčat, telku nepozerám, mám úplne iné priority. Ale musím povedať, že mať sama dve deti je prekvapivo dosť finančne náročné. Ja som rátala vždy s tým, že to bude ťažké psychicky aj fyzicky, ale že to stojí toľko peňazí, to ani náhodou.

Pracuješ, bloguješ, staráš sa o baby.. Vyzerá to, že máš „vrtuľu v zadku“. Kde na to berieš energiu?

Som konštantne unavená 😀 Blog je moja psychohygiena, venujem mu hodinu-dve denne a niekedy si tak hovorím, že radšej som si mohla ísť zacvičiť, alebo zaplávať. Upratujem len cez víkendy (aj to nie každý), takže k nám veľa ľudí nechodí. So starostlivosťou o baby mi pomáhajú mamina a sestra, moja teta a strýko. Vďaka tomu som sa ešte nezbláznila.

Vyzerá to, že s babami ste zohratý tím. Si skôr prísny typ rodiča alebo mama kamarátka?

Som aj aj. Som s nimi najväčšia kamoška, kým sú v hraniciach slušnosti. Akonáhle však prekročia nejakú hranicu, tak lietajú hromy blesky. Mne napríklad absolútne nevadí krik, skákanie, dupanie atď, to doma úplne tolerujem. Ale neznesiem ak sa nevedia chovať na verejnosti, robia zle druhým deťom, nepoďakujú a nepozdravia. Inak si myslím, že fungujeme normálne, musia si pred spaním upratovať hračky, trvám na čistení zubov, zelenine a ovocí. Povoľujem len na dovolenkách a výletoch.

Vieš si nájsť aj čas pre seba?

Boli časy, keď som vedela. Teraz nie a veľmi mi to chýba. Tým, že som v novej práci a s deťmi sa vidím málo, nechcem ísť bez nich nikam.

S Eliškou a Ninkou dosť cestujete. Mnoho rodičov túto „náročnú“ aktivitu do určitého veku dieťaťa zavrhuje aj keď sú dvaja na jedno dieťa. Ty si naopak jedna na dve deti. Podelíš sa s nami o tipy ako to zvládať na cestách?

Pravdou je, že som to dlho nezvládala a cca do dvoch rokov sme boli skôr doma. Nerada som chodila niekam na noc, pretože baby mali svoj režim a doma to bolo jednoduchšie. A potom, keď som si pomyslela, že musím zbaliť pol domácnosti, všetky haraburdy a v podstate mi s tým nemá kto pomôcť (naložiť a vyložiť a strážiť deti), tak som si to vždy radšej rozmyslela. Po dvoch rokoch keď sa baby odplienkovali, prestali sa voziť v kočíku a vieme sa rozumne dohodnúť, to už je oveľa lepšie a všetky tri si to užívame. Stále to nie je ideálne, niekedy na mňa pozerajú, že kde ich zas vláčim, na Štrbskom obe odmietli chodiť, v Prahe sme videli tak 500-metrový okruh okolo nášho ubytovania, ďalej sme sa nedostali. Ale všetko má svoj čas, verím, že o rok-dva si to už naplno budú uvedomovať. Mňa to zároveň núti sa trošku prispôsobovať a brať na ne ohľad.

Pôsobíš veľmi, spokojne, vyrovnane, sebavedomo… Máš niekedy chvíľky, že ti je smutno?

Vôbec práveže. Neviem, ja som nikdy nebola na dlhodobé vzťahy, nikdy som nesnívala o rodine a tým pádom vôbec ani neviem za čím by mi malo byť smutno. Pekné chvíle zdieľam verejne. Život slobodnej matky, hoci sa to nezdá, má aj veľa plusov. Nikomu sa nemusím prispôsobovať, robiť kompromisy. Mám toho tak veľa, že si úplne neviem predstaviť, kam by som narvala partnerský život.

Stretla si sa už niekedy s predsudkami voči slobodným matkám?

No, nestretla. Lebo veď viete, do očí vám nikto nič nepovie, povie sa maximálne za chrbtom. Určite sa nájdu aj neprajníci, no to by sa našli aj keby som nebola slobodná matka, aj keby som neblogovala, vždy to tak bolo a aj bude. Aj keď mi kedysi záležalo na tom, čo si myslia iní, dnes už mi je to dosť jedno.

Pýtali sa Ťa niekedy Tvoje baby prečo žijete bez otca? Ako si reagovala?

Jasné. Táto otázka si myslím padne v každej domácnosti. Ale teda zatiaľ sme to uzavreli tak, že otca nemajú, vedia pochopiť, že nie všetky deti majú oboch rodičov, myslím, že postupne sa prepracujeme aj k lepšiemu vysvetleniu, ale to má naozaj ešte čas.

Čo by si odkázala iným slobodným mamičkám?

Akokoľvek divne to znie, nech si to užijú. Nie je to ľahké, ale je to lepšie ako byť v rozpadnutom nefunkčnom vzťahu nešťastná.

Ak Sašku ešte nesledujete, tak šup šup na jej instagram. Sľubujem, že nudiť sa tam nebudete 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *