Naše Taliansko

Dlho som si lámala hlavu kam ísť tento rok s Teuškom na dovolenku. Vedela som len, že mám obmedzený počet dní a financií. Taktiež som chcela aby sme šli len my dvaja, nakoľko som mala chuť na také malé dobrodrúžstvo a nechcela som byť príveskom nejakej bezdetnej kamošky ako v minulosti, lebo ako všetci vieme cestovanie s deťmi je drobátenko komplikovanejšie. Kamarátka, ktorá býva na severe Talianska (a má dve deti) nás už dlhšie pozývala na návštevu a preto som si vymyslela, že túto ponuku využijeme a spojíme to s výletom do Benátok (a Burana) a následne 3 dňovým pobytom pri mori. Počas vysokej školy som jeden semester študovala vo Florencii a párkrát som do nej/z nej cestovala nočným vlakom z Viedne a tak som si povedala, že práve tento typ dopravy využijem aj s Teom. Lístok sa dá kupiť už za 29 eur jednosmerne pre dospelého, či za 10 eur pre dieťa od 4 rokov (dieťa do troch rokov vrátane neplatí nič, ale neamá ani nárok na sedadlo). Nebudem sa tváriť, že som nemala z cesty obavy ani, že inak by som už nikdy necestovala, ale hlavné je brať to tak, že prinajhoršom sa noc nevyspím a bude. Z mojich skúseností viem, že dieťa sa cestovaniu prispôsobí, dôležité je, aby to mal v hlave upratané rodič.

 

 

 

 

 

 

 

Najprv sme cestovali autom z Piešťan do Bratislavy, potom vlakom do Viedne, kde sme následne mali o 21:40 vlak smer Udine. Dosť ma sklamal prístup ľudí, pretože mi pri nástupu do vlaku nikto nepomohol ani prizerajúca sa sprievodkyňa. A to som mala malé dieťa, kočík, ruksak a asi milión tašiek – balenie moja silná stránka nie je. Keď sme už boli vo vlaku bolo všetko vcelku fajn aj keď sme mali dosť plné „kupéčko.“ Výhodou v týchto vlakoch je, že sedadlo sa dá rozložiť a ak nie je plno môžete sa pohodlne vyspať. Teo hneď zaspal a spal až do rána a neprebudil ho ani nepríjemný sprievodca, ktorý nám bol 5krát zažnúť a skontrolovať lístky a ani dve „tolerantné“ ženy, ktoré nastúpili po polnoci, zažali a hučali na celý vagón. Ostatní spolucestujúci však boli našťastie empatickejší a chápavejší, ako vlastne vždy keď s malým cestujeme.

Pred siedmou sme dorazili do Udine, kde nás vyzdvihol kamoškin priateľ a odviezol do malej dedinky kde bývajú. Poobede keď sa deti (a samozrejme aj ja) vyspali sme šli k moru do Bibione, a aj keď to nie je zrovna moja vysnená destinácia (pláž je preplnená a more trošku špinavšie) užila som si to ja, aj Teo, ktorý bol nadšený z veľkého pieskoviska, čiže pláže 🙂 .

Na druhý deň sme išli do Zoo v Lignane (Parco Zoo Punta Verde), ktorá bola naozaj krásna. Je tu veľa prírody, ihriská a do niektorých voliér sa dá aj vojsť. Opice tu majú svoj ostrov, ktorý je iba ohraničený vodou. Vstupné stojí pre dospelých 14 eur a pre deti od 3 do 11 rokov 11 eur. Teuška som šupla do kočíka a tvárili sme sa, že aj keď vyzerá na šesť, tri roky ešte nemal.

Ušetrené peniaze za vstupenku som minula v bufete za „nebíčko v papuľke“ – 2 ks párkov s hranolkami. Iba za 8 eur, no nekúp to! Naozaj, keď sa dá – občerstvenie si prineste vlastné. Nielenže je tam vyhradené miesto na piknik, ale s jedlom je to v prevádzkach dosť tragické.

 

V nedeľu pršalo  a tak sme ju preflákali „doma“ a v pondelok sme sa vybrali do Benátok. Išli sme len sami dvaja a musím povedať, že Teuško tam bol najlepší z celej dovolenky a zvládol to na jednotku s hviezdičkou.

Nič špeciálne „baby friendly“ sme nenavštívili, ale loďky, gondoly a holuby úplne stačili. Ja som si aj zamakala, nakoľko som neustále prenášala kočík hore-dole po schodoch (dúfam, že ste si na fotkách všimli môj vypracovaný bicák).

 Na chvíľku sme si odskočil aj do čarovného, farebnými domčekmi známeho Burana. Išli sme trajektom č. 12 z Forte Nove. Cesta trvala cca 45 minút a jednosmerný lístok stál 6.50 eur. Priznám sa, že na jeden deň to bolo pre mňa trošku náročné a keby si mám vybrať ešte raz – na Benátky by som vyhradila jeden deň a na Burano pol dňa. Ale rozhodne to stálo za to.

V Benátkach okrem tradičných pamiatkach odporúčam navštíviť nádherné kníhkupectvo “Libreria Acqua Alta”.

Na ďalší deň sme išli autobusom smer Lignano Sabbiadoro, kde som nám zabookovala izbu cez airbnb. Bývali sme kúsok od pláže, centra a supermarketu a bolo to fajn. Toto letovisko Vám asi nemusím predstavovať, ja sama som tam ako dieťa strávila asi 3 letá a aj keď je to už véééľa rokov, mestečko sa moc nezmenilo. Tvorí ho v podstate jedna dlhá ulica a nájdete tam veľa reštaurácií, barov, kaviarničiek. V uliciach počuť hlavne slovenčinu, češtinu či nemčinu.

 

Ak by Vám more a piesok náhodou nestačil, pre deti je tam milión aktivít, ktoré rýchlo vyprázdnia rodičovskú peňaženku. V centre mestečka nájdete aj veľmi pekné ihrisko, ktoré je aj po 22:00 plné detí a ani my sme neboli výnimkou.

Domov sme išli zasa vlakom a dokonca sme tentokrát boli v celom kupéčku sami. Teuško mi zaspal už v kočíku na stanici a spal pekne až do Viedne. Táto ovolenka bola pre mňa aj taký test, že ako to sami zvládneme a ja už teraz viem, že z Tea mám super parťáka a nabudúce vymyslíme ešte niečo akčnejšie.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *