Môj boj s nespavosťou

Tento článok sa mi písal ťažko, dlho som uvažovala či ho vôbec napísať, lebo je dosť osobný. Problematika psychických chorôb je stále veľmi tabuizovaná téma, ľudia sa za tento typ ochorenia hanbia a pritom nemajú za čo, je to choroba ako každá iná. Článok som zverejnila s tým, že možno moje zdieľanie niekomu pomôže a zároveň prispeje k názoru, že za psychické choroby sa netreba hanbiť, tak isto ako sa nehanbíme za nádchu či chrípku.

Môj problém s nespavosťou začal krátko po tom ako sa mi narodil Teuško. Bola som veľmi nešťastná, hlavne kvôli tomu, že môj partnerský vzťah prestal fungovať, bola som v ňom nespokojná a nevedela som čo s tým. Môj bývalý partner nechápal čo od neho chcem, za normálnych okolností by som to riešila rozchodom, ale bolo tam malé dieťa, nemala som kam ísť a ja som sa cítila ako v pasci. Nevidela som zo svojej situácie žiadne východisko. Celý deň som bola v jednom kole, pri malom som sa nezastavila a večer keď som si ľahla, začala som nad všetkým rozmýšľať, hnevala som sa a spánok zrazu napriek nesmiernej únave neprichádzal.

Do Teuškových 6 mesiacov som veľakrát bola hore aj do 6 rána, pričom on vstával o 7 a na druhý deň som jednoducho musela fungovať. Bohužiaľ si myslím, že to všetko na neho vplývalo, lebo veľmi zlý spánok mal aj on, bežne sa budil aj 16 krát za noc. S bývalým partnerom sa to po čase zmenilo k lepšiemu, ale môj spánok už bol naštrbený a stále som s ním mala problémy. Keď som v noci k malému vstala, väčšinou som už nemohla zaspať a preto do roka a pol vstával k nemu hlavne on. Zhoršilo sa to, keď sme sa rozišli a ešte pol roka spolu bývali. Po nespavých nociach som sa absolútne nevedela starať o malého, domácnosť, nevládala som sa mu venovať. Bola som vyslovene ako zoombie a len som čakala kedy príde jeho poobedný spánok. Kto má dieťa vie, aká je starostlivosť oň náročná, že človek musí byť 24 hodín k dispozícii, žiadne, prídem z roboty a na chvíľu si ľahnem. Zaujímavé bolo, že poobede sa mi zaspať dalo väčšinou bez problémov, len večer som s tým mala ťažkosti. Väčšinou som dve-tri noci nespávala a na štvrtú ma vyplo a tak stále dokola.

Po skoro dvoch rokoch nespavosti mi moja mamina povedala, že by som s tým mala niečo robiť a poslala ma k psychiatrovi. Nebola som tým nadšená, ale išla som, lebo som už bola naozaj zúfalá, keďže moja nespavosť mi veľmi sťažovala život. Pamätám sa ako som si obzerala ľudí okolo seba. Všetci vyzerali “normálne” a pritom očivodne každý mal problém so svojím duševným zdravím. Keď sa na to pozerám spätne, skôr by mi vtedy pomohol kvalitný psychológ. Možno by stačilo sa vyrozprávať, ukázať mi nejaký smer, pozrieť sa na problémy z inej perspektívy..

Psychiater mi v apríli 2017 predpísal xanax, ktorý patrí medzi benzodiazepíny a stilnox, ktorý patrí do skupiny liekov nazývaných hypnotiká a sedatíva. Oooch aká to bola zrazu úľava zaspať za 5 minút a nie za 5 hodín, pričom som zvládla aj vstávať k malému. Vedela som, že brať tabletky nie je riešenie, a že nechcem od svojich 29 rokov zaspávať len vďaka ním. Plánovala som ich za istú dobu prestať brať. K tomu mi dopomohla “babská” dvojtýždňová dovolenka na Sri Lanke v máji , kde som tabletky vysadila. I keď som nejaké dve, tri noci nespala, vôbec mi to nevadilo, aj keď to bola vcelku náročná “dovolenka” s minimom vylihovaním na pláži, ale oproti starostlivosti o dieťa to bol maximálny oddych 🙂

Keď som prišla domov, chvíľu to bolo s mojím spaním fajn, ale nastali ťažkosti s prerábaním bytu kam som sa chcela čím skôr presťahovať a ja som bola tam kde predtým. Keď som sa presťahovala do svojho, začala som spávať na moje pomery vcelku dobre, ale bola som veľmi unavená. Trošku som sa bála, že čo to je, tak som išla k obvodnej lekárke, ktorej som povedala o svojich ťažkostiach. Tá mi predpísala mi balenia stilnoxu, vraj to môžem brávať dlhodobo. Keďže som mala zo zaspávania veľký strach a stres (či zaspím, kedy zaspím a či dokážem spať dostatočný počet hodín) a každý deň odďaľovala čas, kedy bolo treba ísť do postele, začala som stilnox zasa brať. Milovala som ten pocit, keď som si ho dala, do polhodiny sa mi úplne krútila hlava a vedela som, že o chvíľu príde vytúžený spánok.

Postupom času mi ale pôvodná polovička tabletky nestačila a musela som navýšiť dávku a časom opäť navýšiť.. Bohužiaľ ani spánok neprichádzal tak rýchlo a ani nebol taký kvalitný, nehovoriac o tom, že som mala hlavne ráno problém s pamäťou. Snažila som sa tabletiek zbaviť, ale vždy po pár dňoch nespania, keď som vedela, že musím fungovať, som tento boj vzdala. V tom čase som si našla po materskej prvé zamestnanie v meste vzdialenom 30 minút autom od Piešťan. Teuška som musela na 6:30 voziť do jaslí aby som bola najneskôr 7:00 v práci a len tak tak stihla prísť pre neho o 15:30, kedy jasle zatvárali. Táto situácia predstavovala pre mňa veľký stres. Každý deň som si dávala stilnox, a stávali sa mi situácie, že som si po práci vôbec nepamätala kde som zaparkovala auto alebo som ráno, ešte omámená Teuška viezla k babine a až on na mňa kričal, že som zle odbočila, inak by ma to ani nenapadlo. Keď som dlhší čas nespala ohlásili sa u mňa problémy so žalúdkom – dostala som teplotu a vracala som. Nič na to nepomáhalo iba oddych. Pamätám si ako som raz išla z práce, ktorá bola v Hlohovci domov do Piešťan, keď ma to chytilo v aute a celé som si ho za jazdy ovracala, čo mi bolo z nevyspatia tak extrémne zle.

Našťastie som si onedlho našla prácu v Piešťanoch a moje problémy so spánkom sa zlepšili. Aby bolo jasné, zlepšili v štýle, že dve tri noci som spala a dve tri noci nie, (tabletky som si dávala tak 2 krát do týždňa) a takto dookola, ale dalo sa to vcelku vydržať.. Najhoršom na tom je, že aj keď som vstávala o 6. ráno, hodinu som sa nevedela vyhrabať z postele, potom som polhodinu iba sedela a pozerala do “blba”, nevládala som sa ani obliecť, aj keď robotu mám 10 minút peši, chodila som do nej autom, lebo som jednoducho nevládala prejsť.. Niekedy keď mi bolo veľmi zle som Teovi dala mobil aj na 8 hodín a on na ňom pozeral youtube videá, pretože som sa mu absolútne nevedela venovať. Zaujímavé bolo, že keď bol v lete Teuško týždeň u jeho otca, som spávala úplne v pohode, lebo aj keď som nemohla zaspať až tak to nevadilo, vedela som že ma Teo nezobudí o 6 a môžem pokojne potiahnuť, prípadne, že po práci si môžem ľahnúť..

Až prišla jeseň 2018 a ja som sa dostala do konfliktu s maminou, kvôli veci čo ma extrémne trápila..Až tak, že som sa okrem toho, že som nemohla v noci zaspať som sa po 3-4 hodín spánku zobudila..V praxi to vyzeralo tak, že jeden deň som bola do 3 hore a o 6 musela vstať, lebo ma zobudil Teo a druhý deň som od únavy zaspala o 22:00 ale o 1 som vstala a už som do rána nezaspala.. Po dvoch týždňoch zo mňa bola úplná troska som sa rozhodla ísť opäť k psychiatrovi..Ten mi predpísal antidepresíva, ktoré som sa však rozhodla nebrať, lebo som sa bála závislosti na ďalších liekoch.
Začala som chodiť k psychologičke, podľa ktorej však branie tabletiek na spanie v 30tich rokoch bolo úplne v poriadku a tak som aj prestala. V tom istom období som začala s čínskou medicínou a užívala som odvary, ktoré mi veľmi pomohli. 23.12.2018 som sa rozhodla tabletky na spanie vysadiť, celú noc som nespala a na druhý deň som išla ráno na vcelku ťažký crossfitový tréning. Približne mesiac – dva som vydržala bez tabletiek a potom ich brala tak raz do týždňa. Stále som brala aj odvary a začala chodiť na akupunktúru. V lete som bola na tom už tak dobre, že som prestala brať aj čínsku medicínu a aspoň 4 krát do týždňa som spala aj 6 hodín bez tabletiek. S príchodom novembra sa kvôli stresom v práci môj stav zhoršil omnoho viac ako predtým. Snažím sa na ňom opäť pracovať a žiť najlepšie ako sa dá, aj keď mi to veľmi znehodnocuje život. Čo robím a ako mi to pomáha sa dozviete v nasledujúcom článku.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *